PREZIDENT EURÓPSKEJ PSYCHIATRICKEJ ASOCIÁCIE UCTIEVA A NASLEDUJE NACISTU A ZÁSTANCU RASOVEJ HYGIENY EMILA KREAPELINA

 

Prezident Európskej asociácie psychiatrov H.J.Möller uznaný vinným za zničenie povesti a verejného poníženia známeho znalcu umenia.

Aktivisti za ľudské práva žiadajú okamžité odvolanie Möllera z funkcie riaditeľa mníchovskej univerzitnej psychiatrickej nemocnice a zbavenie licencie.

 

Mníchov: Zhruba 700 demonštrantov zo všetkých kútov Európy pochodovalo 27.2.2010 ulicami Mníchova s heslami ako „Psychiatri šarlatáni“ či „Už máme dosť vaších elektrošokov“ keď prechádzali cez staré mesto a okolo 18. Kongresu Európskej psychiatrickej asociácie, ktorá spája psychiatrov zo 66 krajín a položili spolu s obeťami psychiatrie veniec pred univerzitnú psychiatricikú kliniku na počesť zosnulých rodinných príslušníkov, ktorí zomreli následkom vedľajších účinkov psychofarmák, ako napríklad 23-ročný Danny, ktorý sa v januári tohto roku obesil na remeni na psychiatrickom oddelení.

 

Zástupcovia Občianskej komisie za ľudské práva z Bavorska a iných krajín žiadajú okamžité odvolanie z funkcie riaditeľa mníchovskej psychiatrickej nemocnice a zbavenie licencie Dr. Hans-Jürgena Möllera, ktorý nielenže nasleduje praktiky nacistického psychiatra Emila Kreapelina, zastáncu rasovej hygieny, ktorý má na svedomí milióny obetí psychiatrických experimentov, ale aj sám svojou skorumpovanosťou ničí životy nevinných, ako je to v prípade nemeckého renomovaného znalcu umenia Eberharta Hermanna, ktorý bol psychiatrom Möllerom označený za duševne chorého bez akéhokoľvek lekárskeho vyšetrenia, a jeho posudok mal vraj slúžiť Hermanovej manželke, ktorá sa snažila dostať svojho vtedajšieho bohatého a medzinárodne uznávaného manžela na psychiatriu. Pán Hermann musel utiecť do Švajčiarska, aby si ochránil svoj vlastný život. Po 12-ročnom boji sa mu podarilo vyhrať súdny spor, v ktorom krajský súd uznal psychiatra Möllera za vinného. Möllerovi a jeho klinike hrozí, že bude musieť uhradiť Hermannovi hmotnú škodu v hodnote 3,34 miliónov eur.

 

Demonštráciu podporili aj priame obete psychiatrie. Na pódiu prehovorila matka, ktorej syn sa ako tínedžer dostal k ilegálnym drogám a v starostlivosti psychiatrov sa chcel z toho dostať. Bohužiaľ, nezabili ho ilegálne drogy, ale legálne lieky, ktorých vedľajšie účinky spôsobili ťažké depresie a nakoniec smrť obesením priamo na psychiatrickom oddelení. Ďalší smutný príbeh vyrozprávala okolostojacim mníchovčanom mladá žena a matka dvojičiek, ktorá kedysi pila veľmi veľa kávy. Bohužiaľ, potom, ako mala veľké kŕče v bruchu, sa nedostala na jednotku intenzívnej starostlivosti, ale na psychiatriu, kde ju označili za paranoidnú a halucinujúcu. Súdnym príkazom musela byť hospitalizovaná 6 týždňov, pričom nasledovala ambulantná ochranná liečba. Lieky, ktoré jej nasadili užívala nedobrovoľne, a mala z nich dramatické vedľajšie účinky, po ktorých cítila panické stavy a bola znovu viackrát hospitalizovaná. Lekári jej nikdy neobjasnili, čo sa deje, a aké budú mať lieky vedľajšie účinky a vplyv na jej život. Keď otehotnela, vyšetrili ju až v piatom mesiaci, pretože sprvu tvrdili, že si tehotenstvo nahovára. Keď porodila zdravé dvojičky, nemohla ich ani vziať do náručia. Deti jej zobrali proti vôli a nikdy nemala možnosť sa o ne starať, ani len nevie, ako sa volajú a kde žijú.

 

Psychiatria svojimi „modernými“ brutálnymi metódami liečenia, akými sú elektrošoky, inzulínové šoky či „chemická lobotómia“ (medikamentózna liečba) dnes ničí životy miliónov detí, dospievajúcich, dospelých a takisto seniorov po celom svete, ktorí z nevedomosti vyhľadajú „pomoc“ týchto šarlatánov a mnohokrát skončia svoje životy zúbožení, ponížení, zlomení a opustení bez akejkoľvek nádeje na pomoc.

 

 

Prípad Eberharta Hermanna a H.J.Möllera

 

Psychiater Prof. Hans-Jürgen Möller, riaditeľ univerzitnej psychiatrie Ludwiga Maximiliána (LMU) v Mníchove a prezident Európskej asociácie psychiatrov (EPA) bol Krajským súdom v Mníchove 4.2.2010 odsúdený k 15.000 eurám bolestného a odškodného. Pred zhruba 12-timi rokmi, H.J. Möller vydal psychiatrický posudok na známeho znalcu umenia Eberharta Hermanna a odovzdal ho Hermannovej vtedajšej manželke. Möller týmto porušil zákon o ochrane osobných údajov pacienta. Tento posudok mal slúžiť k nedobrovoľnej hospitalizácii E. Hermanna na psychiatrickej klinike, ku ktorej dala podnet jeho manželka. Súd uznal škodu spôsobenú E. Hermannovi na jeho povesti a v jeho práci a uznáva, že si môže nárokovať na náhradu hmotnej škody vo výške 3,34 miliónov eur.

 

Až do roku 1994 bol žalobca E. Hermann medzinárodne uznávaným špecialistom na klasické koberce a úspešne viedol vlastnú umeleckú galériu na jednej z najprestížnejších adries v Nemecku – Theatiner Strasse v Mníchove. Jeho ročný obrat bol 9,5 miliónov nemeckých mariek. Keďže Hermannove manželstvo krachovalo, jeho manželka podľa niektorých správ tajne obdržala posudok napísaný Prof.H.J.Möllerom o duševnom stave jej manžela, čo takmer viedlo k jeho umiestneniu na psychiatrickej klinike. Psychiater Möller založil svoj posudok na údajnom tajnom pozorovaní Hermanna v jeho galérii pri rozhovore s inou osobou. Vo svojom posudku napísal: „Okamžité umiestnenie na uzatvorenom oddelení je absolútne nevyhnutné“, „Hospitalizácia musí byť na našej klinike“. Počas priamej konfrontácie s Hermannom mu údajne povedal. „Keď sa vám pozriem do očí, tak vidím, že ste duševne chorý.“

 

Eberhart Hermann po konzultácii so svojím právnikom musel opustiť krajinu, aby unikol násilnému uväzneniu na psychiatrii. V roku 1997 podal žalobu na H.J. Möllera a Slobodný štát Bavorsko za náhradu škody. Obchodník s umením povedal súdu, že psychiatrická diagnóza zničila jeho povesť.

 

Psychiater Möller, ktorý je nielen prezidentom Európskej psychiatrickej asociácie združujúcej psychiatrov zo 66 krajín sveta, ale tiež predsedom Biologickej psychiatrickej sekcie Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA) priznal, že spolupracuje s 15-timi rôznymi farmaceutickými firmami. Obdržal od nich buď financie na výskum alebo na prednášky. Möller pretláča psychofarmaceutické lieky tak silno, že sa niekoľko expertov od neho odvracia. Möller sa takisto pokúšal utajiť smrteľné vedľajšie účinky psychiatrických liekov. Bývalí jeho spolupracovníci prezradili Občianskej komisii v Bavorsku, že vysoko postavený Prof.Möller je zapletený vo finančných nezrovnalostiach, porušovaní osobných údajov pacientov, podvodoch či sexuálnych zneužitiach.

 

 

Univerzita Ludwiga-Maximiliána a Emil Kreapelin

 

V rokoch 1903-1922 bol psychiater Emil Kreapelin riaditeľom LMU (Univerzity Ludwiga-Maximiliána). Kreapelin bol prvým psychiatrom, ktorý vyvinul systém klasifikácie duševných chorôb, ktorá tvorila základ pre medzinárodne platnú psychiatrickú príručku DSM. Táto príručka umožňuje psychiatrom na celom svete diagnostikovať pacientov a predpisovať im psychiatrické lieky či podávať elektrošoky. Emil Kreapelin bol študentom Wilhelma Wundta, ktorý tvrdil, že človek je zviera bez duše. Wundt bol presvedčený, že človek je len súhrnom génov, chémie a vzorcov správania.

 

Emil Kreapelin bol okrem iného aj otcom rasovej hygieny. Požadoval „bezohľadný zásah do geneticky menejcenných ľudí, eliminovanie psychopaticky degenerovaných ľudí vrátane sterilizácie“. Založil tiež združenie pre výskum psychiatrie v roku 1917, ktorá mala sídlo práve na Univerzite Ludwiga-Maximiliána. Emil bol nadriadeným Ernsta Rüdina, ktorý požadoval sterilizáciu „duševne chorých“ a ktorý neskôr obsadil funkciu riaditeľa Inštitúta Kaisera Wilhelma, ktorý založil a viedol do roku 1926 Kreapelin. Rüdin sa stal prezidentom medzinárodnej federácie eugenických organizácií v roku 1932 a komisárom pre rasovú hygienu a rasovú politiku počas nacistickej vlády. Rüdin, člen NSDAP a držiteľ Hitlerovej medaily, bol okrem iného iniciátorom zákona o sterilizácii a následnej sterilizácii zhruba 400 000 nemcov.

 

Kaiser-Wilhelm Inštitút bol počas druhej svetovej vojny strediskom projektov „dôležitých pre vojnu“, ako napríklad výskum mozgov a genocída dospelých i detských obetí nacistického psychiatrického projektu T4, ktorý bol na počiatkoch vyhladzovania ľudí židovského pôvodu. Inštitút neskôr premenovali na Max-Planck Inštitút.

 

Napriek Kreapelinovej minulosti a aktivitám v nacistickom Nemecku, je tento muž neustále uctievaný. Je po ňom pomenovaná knižnica, v univerzitnej klinike sa hrdo týči jeho busta, je po ňom pomenovaná ulica, tlačia sa jeho knihy a dokonca existuje aj „Zlatá Kreapelinova medaila“ za zásluhy psychiatrov. Prof. H.J. Möller nechal prerobiť Kreapelinovu knižnicu na jej verný obraz z čias Kreapelina, ktorý preňho predstavuje vysokováženú autoritu.

 

 

PODPORTE OBČIANSKU KOMISIU EŠTE DNES!

STAŇTE SA MESAČNÝM PRISPIEVATEĽOM (aj 3 eurá mesačne trvalým príkazom urobia rozdiel).

Momentálni mesační podporovatelia:

1.    1.     Centrum Prosperity (Svetlana a Karol Mulleroví.) 10,-

2.    2.     Alexandra Bučková. 10,-

3.    3.     Peter Juriga. 3,-

4.    4.     Dagmar C. 3,-

5.     

 

Vašimi príspevkami podporujete aktivity nášho združenia.

Občianska komisia za ľudské práva, o.z.

Záhradná 11, 935 05 Pukanec

Tel: 0944 170 180

Email: office@cchr.sk

Web: www.cchr.sk

Vaše príspevky: 259 741 3455 / 0200 VÚB, a.s.

                             Účel: (Meno a priezvisko)